O ružovej ovečke

---

---

                         Kdesi ďaleko praďaleko bola jedna farma. Farma bola plná všakovakých druhov zvieratiek. Od kravičiek, mačičiek cez sliepočky a kozičky. Ale najviac tu bolo ovečiek. Celé stádo sa dnes zišlo, aby videlo nový prírastok do rodiny. A tak sa aj stalo. Narodila sa nová ovečka menom Rose. Keď ju však ukázali na dvore, všetki ovečky zhíkli. Rose nebola obyčajná ovečka, pretože bola celá ružová. "Tttto jje rrružová!" Skríkol jeden baranček. "To nie je normálne! Ružová ovca? To som jakživ nikde nevidel!" Rozčuloval sa starší baran. Nastal šum , ktorý ale vzápätí ustal, keď prišiel Zuban - najstarší a najmúdrejší baran v stáde. "Ovečky moje, ukľudnite sa. Narodila sa nám do stáda krásna ovečka a netreba ju odsudzovať! Len kôli tomu, že je trochu iná ako my." Starší baran dohovoril a ovečky sa rozptýlili každý iným smerom. Na druhý deň si Rose s radosťou vykračovala po lúke. Ostatné ovečky sa jej ale zďaleka vyhýbali a smiali sa. "Ružová ovečka! Chichichi! Si smiešna a škaredá." Povedala najbelšia ovečka zo stáda. Práve si česala svoju žiarivú srsť keď sa jej Rose opýtala čo to robí. "Cha! Že čo to robím? Češem sa, pretože chcem vyhrať súťaž krásy." "Súťaž krásy?" Čudovala sa Rose. "Och áno. Ty sa nemusíš snažiť. Keď sa im ukážeš, všetci ťa len vysmejú. Chichi."Zvolala biela ovečka. Smutná ružová ovečka sklonila zrak a s plačom odišla do lesa. Po chvíli však stretla múdreho Zubana. "Rose, prečo plačeš?" Pýta sa. Ovečka však len nečujne povzdychla. "Och Zuban, plačem, pretože som škaredá a nikto ma nemá rád." "Ale to nie je pravda ovečka moja malá. Ty si rovnako krásna ako iné ovečky v stáde. Oni sa ti smejú len preto, že si iná. Ale to nie je správne. Nepoznajú ťa zvnútra. Tvoje srdiečko je dôležitejšie, než výzor. Ale na to musia prísť sami." Ovečka sa usmiala a naradostená vyšla z lesa plne rozhodnutá, že to ovečkám dnes na súťaži ukáže! A ako šiel čas, ovečky sa zbiehali pri koryte a stavali sa do rady. Súťaž pozostávala z dvoch kôl. Prvé bolo talentové kolo. Každá ovečka si mala pripraviť niečo, s čím zaujme porotu. V čom je najlepšia. A tak šla prvá ovečka. Ukázala aká je šikovná v usmievaní. Ďaľšia ovečka mala talent na česanie svojej srsti. Ďaľšia vedela zaplietať vrkôčiky a tak ďalej... Napokon prišiel rad na Rose. Keď celá farma uvidela ružovú ovečku začali sa jej smiať, ale Rose to neodradilo. Nadýchla sa z hlboka a začala recitovať svoju vlastnú básničku.

"Ahojte ovečky, aj milé mamičky. Je tu súťaž krásy tak pýtate sa asi, prečo tu je ovca škaredá? Spýtajte sa deda vševeda. On jediný tu vie čo srdce vám napovie. Že mám inú farbu hrivy? Že sa mi uško trochu kryví? Možno nepatrím medzi krásky, ale srdiečko mám plné lásky. Záleží na každom z vás či počúvnete srdca hlas."

Celá farma tlieskala a zvieratká sa radovali. Napokon predstúpila najbelšia ovečka a povedala:" Máš pravdu Rose. Prepáč, že som bola taká hlúpa a odsudzovala ťa len kôli farbe tvojej hrivy. Teraz už viem, že na výzore nezáleží, ale na tom aká si vo vnútri. A ty Rose si najkrajšia ovečka z nás, pretože máš najkrajšie srdiečko. Menujem ťa teda za kráľovnú krásy tejto farmy." Rose sa zaradovala a objala bielu ovečku. Všetci na farme potom tancovali a dedo Zuban bol rád, že si ovečky uvedomili na čom skutočne záleží.