Čo sa stalo lienke Lenke

---

---

                        Na oblohe krásne svietilo letné slniečko, ktoré práve nakúkalo cez oblôčik malinkého domčeka v strede veľkej čistinky, kde rástli voňavučké kvietočky, no a práve v jednom z tých kvietkov bol ten spomínaný domček, ktorý patril lienke Lenke.Slniečko cez okno pošteklilo lienkine nožičky a svojim lúčmi presvietilo celú jej izbičku.
Lienka Lenka si otvorila najprv jedno očko, potom druhé, natiahla si všetky nožičky, upravila si svoje tykadielka a vyskočila z postieľky.
Vyzeralo, že má pred sebou krásny deň. Ale keď sa pozrela do zrkadla, hneď sa to všetko zmenilo.
- " Pomóóóóóc !" , zakričala zrazu, až sa celý jej domček zatriasol.
-"To nemôže byť pravda !", nechápavo sa pozerala do zrkadla, vytáčala sa, aby si poriadne videla na svoj chrbátik.
-" Kde sú moje bodky? Nevidím ani jednu", nariekala.
Na lienkin krik sa pod jej domčekom zhromaždili mravčeky, chrobáčiky, prileteli aj motýliky a vážky.
-" Čo sa ti stalo lienka Lenka? Ukáž sa nám.", volali na ňu kamaráti.
-" Stalo sa mi niečo hrozné. Z chrbátika sa mi stratili všetky bodky.Čo ja budem teraz robiť? Veď takto vôbec nie som lienka...", volala na kamarátov schovaná vo svojom domčeku.
-"My ti pomôžeme, niečo vymyslíme,neboj sa", utešovali ju zvieratká.
Dali si hlavy do kopy a začali hútať a rozmýšľať, ako pomôcť lienke, ako ju zachrániť.
V tom sa ozval jeden motýlik:
- "Poznám jedného zajačika, ktorý rád maľuje. Síce maľuje iba veľkonočné vajíčka, ale keďže teraz nie je ani veľká noc, nemal by mať toľko práce. Skúsim za ním zaletieť a poprosím ho o pomoc."
-"To je výborný nápad", tešili sa ostatní.
Motýlik teda letel rýchlo za veľkonočným zajačikom, porozprával mu, čo sa dnes ráno stalo a poprosil ho o pomoc. Zajačik bol veľmi milý a tak kázal motýlikovi, aby mu ukazoval cestu, kadiaľ má bežať k lienke. Do vrecúška si pobalil štetce a farby a hybaj za lienkou!
Keď dorazili k lienkinmu domčeku, už tam boli všetky zvieratká z okolia, a chúďatko lienka stále plakalo hore vo svojom domčeku.
-" Poď dole lienka,", volali mravčeky. " Máme pre teba pomoc".
Lienka zababúšena do uteráčika vyšla teda von, keďže sa zajačik k nej hore do domčeka nevedel dostať, lebo bol väčší ako lienkin domček.
-"Nič sa neboj lienka, ja ti pomôžem.", povedal zajačik a hneď aj začal miešať svoje farby.
Jedna bodka, druhá, tretia, štvrtá, piata, šiesta a siedma. Hotovo!
-"Hurá! " zvolali všetci! " Lienka Lenka je zachránená! Môžeš sa pozrieť do zrkadla."
-" Jééééééééééééééééj, ďakujem ti zajačik, ty si ozaj skvelý, ty si ma zachránil a vyčaroval si mi opäť moje bodky.", tešila sa lienka.
- " Som rád, že som ti vedel pomôcť. Ale má to jeden háčik. Od teraz keď bude pršať, budeš musieť chodiť s dáždnikom,pretože by sa tie tvoje bodky ľahko mohli zmyť dole. Ale taký parádny bodkovaný dáždnik ťa pred ním zachráni."
-"Ďakujem ti zajačik ešte raz, aj za radu. Nie je problém, rada si vytiahnem svoj bodkovaný dáždniček,keby pršalo, ale dúfam, že bude viac slnečných dní ako upršaných".
Zajačik sa rozlúčil so všetkými a rozbehol sa naspäť domov. A lienka Lenka sa už veselo hrala so svojimi kamarátmi, až kým nezačalo pršať.
A keby ste náhodou v daždi videli letieť malý bodkovaný dáždnik, tak vedzte, že to bola pod ním lienka Lenka.