Zatúlané mačiatko

---

---

                Kedysi dávno, pred mohými rokmi, keď ešte nebolo toľko ľudí na svete, žila jedna malá mačička s ostatnými zvieratkami pri lese. V jedno krásne ránko, keď sa mačiatko hralo s klbkom vlny sa stalo niečo strašné. Mačiatku sa klbko skotúľalo dole kopcom a tak sa rozbehlo za ním. Utekalo lúkou, lesom a prešlo i cez mláku, keď si zrazu uvedomilo, že sa mu klbko stratilo.
"Moje klbko! Stratilo som ho!" Smutne rieklo mačiatko.
A tak sa skormútene otočilo a vybralo sa späť domov.
"Ale čo to? Odkiaľ som prišlo? "
Zmätene spomínalo, avšak nepamätalo si cestu. Pomaly sa stmievalo a malé, zatúlané mačiatko si muselo nájsť nocľah. Hviezdičky vyšli na nebo a malé mačiatko si želalo.
"Och, stratilo som sa. Prosím pomôžte mi niekto nájsť cestu späť!"
A vtom videlo padať hviezdu. Zatvorilo očká a silno myslelo na svoje želanie. Zrazu sa stalo niečo zázračné. Jeho prosba sa splnila.
"Ahoj zatúlané mačiatko!" Zvolal akýsi hlások.
Mačiatko sa obzrelo a uvidelo niečo nevídané. Nad ním sa vznášala dobrá víla. Bola úplne maličká.
"Počula som tvoje želanie. Pomôžem ti mačiatko, pretože si pekne poprosilo."
Zatúlané mačiatko sa zaradovalo a vyskočilo na nohy pripravené na cestu. Náhle si však uvedomilo, že v tme dobre nevidí a zosmutnelo.
"Dobrá víla, ja v tme dobre nevidím, ako sa dostanem domov?"
"To nieje problém mačiatko." Zvolala víla a mávla čarovným prútikom. Zlaté hviezdičky z prútika očarovali mačiatku očká.
"Dala som ti dar, mačiatko. Teraz uvidíš v tme oveľa lepšie."
A tak aj bolo. A mohli vyraziť na cestu. Prešli mlákou, lúkou, ale keď narazili na les, mačiatko zosmutnelo.
"V lese sa nevyznám, stromy sú príliš vysoké, aby som cez ne videlo. Nemám dobrý výhľad."
Dobrá víla sa pousmiala a povedala.
"Vylez na ten najvyšší strom a uvidíš cestu, ktorá ťa povedie domov."
Mačiatko to skúšalo ako vedelo, ale na strom vyliezť nedokázalo.
"Nejde to." Rieklo.
Dobrá víla však neváhala a mávla druhý krát čarovnou paličkou nad mačiatkom. Zlaté hviezdičky sa omotali okolo jeho drobných labiek a pričarovali mu malé pazúriky.
"Tak a teraz môžeš vyliezť na strom. Dala som ti druhý dar."
A tak aj bolo. Mačiatko hravo vyliezlo na strom a tam videlo celú dolinu. V diaľke videlo aj svoj domov.
"Ďakujem ti dobrá víla za pomoc. Už poznám cestu späť. Mám ale problém, bojím sa zoskočiť. Nikdy totiž nespadnem na labky." Povedalo mačiatko.
Dobrá víla však hneď vedela čo má robiť. Mávla tretíkrát čarovnou paličkou a zlaté hviezdičky očarovali celé mačiatko.
"Moje malé mačiatko, dala som ti tretí dar. Teraz môžeš skočiť z hocijakého stromu a vždy dopadneš na labky." Usmiala sa.
Mačiatko sa jej pekne poďakovalo a zoskočilo zo stromu. Utekalo ako vládalo, až kým neprišlo domov. Veľmi sa zaradovalo, keď zistilo, že aj ostatné mačiatka majú jeho dary. Odvtedy je mačiatko smelé aj v lese a s ostatnými priateľmi navždy zostanú vďačný dobrej víle.