Veľkonočné dobrodružstvo


             Bolo raz jedno vajíčko. Volalo sa Fred. Fred mal rád dobrodružstvo a dobrodružstvo malo rado Freda, pretože ho vždy poslúchal a vyvádzal všakovaké huncútstva. V jedno krásne ráno, keď sa aj sama príroda zobúdzala zo zimného spánku si Fred povedal:
"Idem do sveta a okúsim dobrodružstvo ktoré tam na mňa čaká!" A s nadšením vykročil. Prešiel cez lúku plnú poľných kvetov, prebrodil sa riekou a už už chcel vkročiť do lesa, keď v tom začul akýsi hlas.
" Stoj! Nehýb sa! Ja som dobrodruh Štefan." Povedal povedľa stojací štetec. Bol vysoký a štíhly a vlasy mal husté ako sa na štetca patrí. No Padali mu do očí. Tak mu Fred podal gumičku, čo ležala obďaleč. Štefan Štetec sa mu zaradostene poďakoval:
"Vďaka priateľu."
" Idem do sveta Štefan Štetec." Povedal Fred.
"Ak chceš, môžeš ísť somnou." Štefan Štetec sa usmial a prikývol a tak spolu s Fredom Vajíčkom vyrazili do lesa. Les bol plný zvieratiek všakovakého druhu. Jelene sa majestátne pýšili svojim parožím, zajačiky si len tak hopkali a vtáčiky štebotali:

Jar sa blíži, jar je tu,
zime chystá odvetu.
Slniečko má svoju moc,
zajtra príde Veľká Noc!

Celý les spieval a radoval sa. Len vajce Fred bol akýsi nesvoj.
"Poďme ďalej za dobrodružstvom!" Zvolalo. A tak šli ďalej, les sa míňal až dorazili na čistinku.
"Haló? Haló? Je tu niekto?" Ozvalo sa spoza kríku. Vajce a Štetec sa obzreli za hlasom a uvideli Farbu stáť celú špinavú, až jej nebolo vidieť oči.
"Ja som Farba Vierka. Pomôžte mi prosím a naveďte ma k vode. Som taká špinavá až nevidím." A tak Fred a Štefan pomohli Farbe Vierke aby sa umyla. "Ideme do sveta Farba Vierka, chceš ísť s nami?" Povedalo Vajce. Vierka nadšene prikývla a pridala sa. A tak boli na ceste Vajce Fred, Štetec Štefan a Farba Vierka ako dobrý priatelia. Prešli lúku, les a prebrodili sa riekou, keď tu zrazu začuli vtáčí spev:

Jar sa blíži, jar je tu,
zime chystá odvetu.
Slniečko má svoju moc,
zajtra príde Veľká Noc!

Štetec Štefan a Farba Vierka sa naradostene usmiali, len Vajíčko Fred bolo nejaké smutné.
"Počuj Fred," zvolal Štefan
" prečo si taký smutný ? Čo ty nemáš rád Veľkú Noc?" Vajíčko si povzdychlo a povedalo:
" Veľkú Noc milujem! Ale smutné som preto, že budem asi jediné nepomaľované vajíčko v krajine. Všetky vajíčka budú zajtra krásne zdobené, len ja nie." Štefan Štetec a Farba Vierka na seba veľavýznamne pozreli a ako pribúdali hodiny, naši dobrodružný kamaráti išli spať. Ráno vykuklo slniečko a vajíčko sa prebudilo do krásneho dňa. Pozrelo na seba a nestačilo sa čudovať:
" Priatelia moji! Ja som farebné! Vy ste ma pomaľovali! Ďakujem vám kamaráti! " Štefan Štetec a Farba Vierka sa usmievali a radovali:
" Ty si nám pomohol Vajíčko Fred, tak aj mi pomôžeme tebe. O tom je priateľstvo." A tak tancovali a oslavovali celú Veľkú Noc. A ich priateľstvo trvá naveky.
Napísala Veronika Kereková - Bednárová
Ak potrebujete kontaktovať autora, píšte na admin@hrkalka.sk
© 2012-2019 www.hrkalka.sk