Príbeh malého koníka


                  Vlasáč bol malý koník. Meno dostal podľa svojej dlhej ofiny, ktorá siahala až po jeho krásne modré očká.
Jeho maminka mu zavčas rána povedala: ”Vlasáč, choď ku gazdovi a popros ho, aby nám dal napiť čerstvej vody.“
Vlasáč si poskočil a poslúchol mamičku. Cestou stretol mačku Cvičku, ktorá sa mu len posmievala, že akú to má on ofinu a čo si dovoľuje takto chodiť.
No náš milý Vlasáč si ju nevšímal, pokračoval pekne k domčeku, kde býval gazda. Stretol cestou psa Hookyho, ktorý mu povedal, že nech sa gazdovi prihovorí aj zaňho, lebo aj on nemá čerstvú vodu. Vlasáč ochotne prikývol.
"Takže", opakoval si v duchu Vlasáč "musím sa prihovoriť za Hookyho, mňa a maminku, lebo nemáme vodu a .... pani kačka ani vy nemáte vodu?"
"Nie, Vlasáč, gazda dnes odišiel na na farmársku súťaž o najkrajšiu tekvicu roka, ale večer by sa mal vrátiť", dodala pani kačka.
Vlasáč sa vrátil a povedal mamičke a Hookymu o súťaži. "Čo nám zvieratám zostáva? Musíme počkať a práve dnes je taká horúčava, že by to neprežila hádam ani ťava“, zabrechal Hooky.
"Nebojte sa, pôjdem po vodu sám!” zvolal Vlasáč.
"Dobre!", zaštekal Hooky.
"Nie! Nie! A Nie!!!!!", ohradila sa Vlasáčová maminka, "čo si sa zbláznil?!"
"Ale bez vody neprežijeme a ani kačky nemajú kde plávať. Ovce, Hooky, Cvička, kravy, sliepky...nemáme čo piť ...."
"No tak dobre, ale nech si do hodinky tu...."
"Áno, mami," kričal Vlasáč, ktorý bol už ďaleko od stajne. "Takže pôjdem cez les, potom cez lúku a prídem na čistinku, kde bude studňa.", hovoril si Vlasáč pre seba.
Keď bol Vlasáč v lese obkľúčili ho vlci.
"Ahoj, malá chutná večera. Pozrite, aký je chutný."
"A-A-Ale ja nie som žiadna večera!! idem po vodu, zachrániť zvieratá z farmy. Gazda odišiel a u nás je taká horúčava, že by to ani ťava nevydržala."
"Pomôžeme mu?", ozvalo sa kdesi vzadu z kopy vlkov.
"Kto?!!"
"Ja!" zvolal malý chlpatý vlk, ktorý stál úplne vzadu.
"Dobre teda, pomôžeme ti, po lúku ťa odprevadíme, ale potom ku čistinke pôjdeš sám," zavelil hlavný vlk.
Keď už boli uprostred lúky, hlavný vlk zvolal: "Tak, Vlasáč, už musíš ísť sám, aj tak sme išli veľmi ďaleko od nášho domova".
"Ďakujem, ďakujem a ďakujem, pán vlk, veľmi ste mi pomohli a aj mojim priateľom.... Dovidenia". A tak sa Vlasáč pobral smerom na čistinku, ktorú videl pred sebou.
Na čistinke bola krásna studňa s vodou. Vlasáč nabral do vedra vodu, no zrazu si všimol, že už končí deň a začalo sa stmievať. Vlasáč sa začal báť a tak sa pustil cvalom domov.
Gazda so svojimi zvieratami začali medzitým Vlasáča hľadať. Všetci sa o neho báli, ale museli sa vrátiť , lebo už bola noc a nevideli ani na krok.
Ako tak Vlasáč blúdil lesom, znova narazil na vlčiu svorku a znova ich poprosil o pomoc.
"Vlasáč, je mi ľúto, ale moja svorka ide na lov, ak chceš pomôcť musíš počkať do zajtra, dnes nemôžeme", odvetil hlavný vlk.
"Nevadí", povedal smutným hlasom Vlasáč. "Ja nejako cestu nájdem…"
"Vlasáč, choď rovno a stretneš sovu, ktorá ti pomôže nájsť cestu," povedal hlavný vlk a zmizol v tmavom lese.
Na mieste o ktorom hovoril vlk, našiel Vlasáč sovu a poprosil ju o pomoc. Sova Vlasáčovi ochotne
ukázala cestu a ten sa radostne pustil po správnej ceste domov.
Keď Vlasáč prišiel domov s vodou, ktorú už ani nepotrebovali, každý sa mu veľmi potešil.
"Vlasáč! Toto mi už nerob, vieš ako som sa o teba bála?!", povedala Vlasáčova maminka.
"Prepáč mami, ale našiel som si nových priateľov, ktorí mi pomohli, keď som nevedel čo mám robiť, aj keď ma skoro zjedli, boli priateľskí..."
Vlasáč vyrozprával všetkým svoj príbeh , no aj keď to bolo veľké dobrodružstvo bol veľmi rád že je doma pri svojej maminke.
Napísala: Nuffi, 11 rokov
Ak potrebujete kontaktovať autora, píšte na admin@hrkalka.sk
© 2012-2019 www.hrkalka.sk